- 05 naý. 2024 00:46
- 214
"Tolaǵaı" sporttyq - otbasylyq saıys
«Tolaǵaı» sporttyq – otbasylyq saıys
Maqsaty: Ata - ana, oqýshy, muǵalim arasyndaǵy qarym - qatynasty nyǵaıtý maqsatynda jáne sporttyń densaýlyqqa paıdasy zor ekendigin túsindirý. Salaýatty ómir saltyn qalyptastyra otyra eptilikke, jyldamdyqqa, shapshańdylyqqa tárbıeleý.
Kórnekilik: doptar, shyǵyrshyq, túrli - tústi sharlar, tósenish, qap, arqan, qasyq, tenıs doby, keglıler.
Saıys sharttary:
1. Tike júgiris
2. Shyǵyrshyqpen dopty alyp júrý
3. Qappen sekirý
4. Shar atý
5. Kedergilerden ótý
6. Eptilikti baıqaý
7. Tirkesip júgirý
8. Úzilisti júgiris
9. Arqan tartys
10. Kim jyldam? (logıkalyq esep shyǵarý)
11. Kapıtandar saıysy
Saıysqa 3 otbasy qatysady. (quramynda 3adam)
Saıys sharty boıynsha ár toptyń aty, tósbelgisi, urany bolady.
Saıysty baǵalaıtyn tóreshiler quramy saılanady.
Saıysqa túsetin otbasylarynyń tobynyń aty:
«Arlan» toby
«Birlik» toby
«Smaılık» toby
1.«Tike júgiris» ysqyryp belgi bergennen bastap tike júgirip, belgilengen jerden keglıdi aınalyp ótedi.
2. «Shyǵyrshyqpen dopty alyp júrý» dopty kedergilerdiń arasymen alyp júrý.
3. «Qappen sekirý» bel tusyna deıin qapty kıip, qos aıaqpen sekirý.
4. «Shar atý» otyryp, qaz júrisimen júrip baryp, belgilengen jerden shardy atyp jarý.
5. «Kedergilerden ótý» júgirip kelip tósenishtiń alǵa domalap túsip, shyǵyp shyqtyń arasynan ótip, júgirip qaıtý.
6. «Eptilikti baıqaý» tenıs sharıgin qasyqqa salyp, aýyzǵa tistelep júrip qaıtý.
7. «Tirkesip júgirý» aldaǵy eki oıynshy tirkesip júgirip qaıtyp, úshinshi oıynshyny tirkestirip júgirip shyǵý.
8. «Úzilisti júgiris» alań ishindegi (edendegi) syzyq boıynsha úzilisti júgirispen júrip qaıtý.
9. «Arqan tartys»
10. «Kim jyldam?» logıkalyq esep shyǵarý (ýaqyt esebimen)
4 4 4 4 = 20
11. «Kapıtandar saıysy» gir tasyn kóterý
Saıys sońynda tóreshilerdiń sheshimimen jeńimpaz top belgilenedi.
Júldeli 1 oryn 48 upaımen «Birlik» toby
2 oryn 46 upaımen «Smaılık» toby
3 oryn 44 upaımen «Arlan» toby
marapattalady.
Maqsaty: Ata - ana, oqýshy, muǵalim arasyndaǵy qarym - qatynasty nyǵaıtý maqsatynda jáne sporttyń densaýlyqqa paıdasy zor ekendigin túsindirý. Salaýatty ómir saltyn qalyptastyra otyra eptilikke, jyldamdyqqa, shapshańdylyqqa tárbıeleý.
Kórnekilik: doptar, shyǵyrshyq, túrli - tústi sharlar, tósenish, qap, arqan, qasyq, tenıs doby, keglıler.
Saıys sharttary:
1. Tike júgiris
2. Shyǵyrshyqpen dopty alyp júrý
3. Qappen sekirý
4. Shar atý
5. Kedergilerden ótý
6. Eptilikti baıqaý
7. Tirkesip júgirý
8. Úzilisti júgiris
9. Arqan tartys
10. Kim jyldam? (logıkalyq esep shyǵarý)
11. Kapıtandar saıysy
Saıysqa 3 otbasy qatysady. (quramynda 3adam)
Saıys sharty boıynsha ár toptyń aty, tósbelgisi, urany bolady.
Saıysty baǵalaıtyn tóreshiler quramy saılanady.
Saıysqa túsetin otbasylarynyń tobynyń aty:
«Arlan» toby
«Birlik» toby
«Smaılık» toby
1.«Tike júgiris» ysqyryp belgi bergennen bastap tike júgirip, belgilengen jerden keglıdi aınalyp ótedi.
2. «Shyǵyrshyqpen dopty alyp júrý» dopty kedergilerdiń arasymen alyp júrý.
3. «Qappen sekirý» bel tusyna deıin qapty kıip, qos aıaqpen sekirý.
4. «Shar atý» otyryp, qaz júrisimen júrip baryp, belgilengen jerden shardy atyp jarý.
5. «Kedergilerden ótý» júgirip kelip tósenishtiń alǵa domalap túsip, shyǵyp shyqtyń arasynan ótip, júgirip qaıtý.
6. «Eptilikti baıqaý» tenıs sharıgin qasyqqa salyp, aýyzǵa tistelep júrip qaıtý.
7. «Tirkesip júgirý» aldaǵy eki oıynshy tirkesip júgirip qaıtyp, úshinshi oıynshyny tirkestirip júgirip shyǵý.
8. «Úzilisti júgiris» alań ishindegi (edendegi) syzyq boıynsha úzilisti júgirispen júrip qaıtý.
9. «Arqan tartys»
10. «Kim jyldam?» logıkalyq esep shyǵarý (ýaqyt esebimen)
4 4 4 4 = 20
11. «Kapıtandar saıysy» gir tasyn kóterý
Saıys sońynda tóreshilerdiń sheshimimen jeńimpaz top belgilenedi.
Júldeli 1 oryn 48 upaımen «Birlik» toby
2 oryn 46 upaımen «Smaılık» toby
3 oryn 44 upaımen «Arlan» toby
marapattalady.