InfoHub Logo

Kirispe:

 

Qazirgi tańda Ál-Farabı atyndaǵy Qazaq Ulttyq ýnıversıtetinde 14 fakúltet bar. Olardyn biri Fılosofıa jáne saıasattaný fakúlteti. Bul fakúltettiń tarıhyna toqtalatyn bolsaq:

Fılosofıa jáne saıasattaný fakúlteti 1991 jyly ashyldy. 1991-2007 jyldar aralyǵynda  fakúltette dekan qyzmetin atqarǵan saıası ǵylymdar doktory, profesor Burhanov Q. N. jáne fılosofıa ǵylymdarynyń doktory, profesor, Qazaqstan Respýblıkasy Ulttyq ǵylym akademıasynyń akademıgi Ǵ. Esim. 2007 jyly fılosofıa jáne saıasattaný fakúltetiniń dekany bolyp áleýmettaný ǵylymdarynyń doktory, profesor Shaýkenova Z. K. taǵaıyndalady. 2010-2011 jyldararalyǵynda Fılosofıa ǵylymdarynyń doktory, profesor Qulsarıeva A. T. dekan boldy. 2011  jyldan 2021 jylǵa deıin fakúltetti fılosofıa ǵylymdarynyń doktory, profesor Masalımova A. R. basqardy. Qazirgi tańda Fılosofıa jáne saıasattaný fakúltetiniń dekany bolyp fılosofıa ǵylymdarynyń kandıdaty, dosent Meıirbaev Bekjan Berikbaıuly saılandy. Fakúltet ashylǵaly kóptegen qıyndyqtardan ótti, alaıda fakúltet ujymy árdaıym qıyndyqtardyń sheshý joldaryn taýyp, damýyna, órkendeýine jáne jetilýine úlken úlesin qosty. Qazirgi tańdaǵy Fılosofıa jáne saıasattaný fakúlteti sol ujymnyń jeńisi jáne toqtamaı jasaǵan eńbekteriniń jemisi deýge bolady.

Fakýltettin qurylymy jaıly aıtyp ketetin bolsaq: Fakýltette 2 úlken dáris zaly bar, 300 den astam aýdıtorıa jáne oqý zaly,kitaphana, úlken májilis zaly bar. Alty kafedra bar olar:

1. Fılosofıa kafedrasy.
2. Saıasattaný jáne Saıası tehnologıalar kafedrasy.
3. Pedagogıka jáne Bilim berýdi basqarý kafedrasy.
4. Jalpy jáne Qoldanbaly psıhologıa kafedrasy.
5. Áleýmettaný jáne Áleýmettik jumys kafedrasy.
6. Dintaný jáne Mádenıettaný kafedrasy.

Fılosofıa jáne saıasattaný fakúltetinde qandaı mamandyqtar bar?

Fılosofıa jáne Saıasattaný fakúltetinde 10 túrli mamandyq boıynsha mamandardy daıyndaıdy. Olar:

1. Pedagogıka jáne psıhologıa.
2. Áleýmettik pedagogıka jáne ózin-ózi taný.
3. Fılosofıa jáne etıka.
4. Dintaný.
5. Islamtaný.
6. Áleýmettaný.
7. Mádenıettaný.
8. Saıasattaný.
9. Psıhologıa.
10. Áleýmettik jumys.

Bul mamandyqtarǵa qalaı túsýge bolady?

1. Pedagogıka jáne psıhologıa mamandyǵyna túsý úshin eń aldymen «UBT» da «Bıologıa, Geografıa» pánderin tańdaısyz. Bul mamandyqqa memlekettik grantqa túsý úshin shektik bal «89», eger,   aýyl kvotasy bar bolǵan jaǵdaıda «80». Aqyly oqýǵa túsý úshin «80» bal jetkilikti.

2. Áleýmettik pedagogıka jáne ózin-ózi taný mamandyǵyna túsý úshin «UBT» da «Bıologıa, Geografıa» pánderin tańdaısyz. Bul mamandyqqa memlekettik grantqa túsý úshin shektik bal «80», aýyldyq kvotamen «80». Al aqyly oqýǵa túsý úshin «80» bal jetkilikti.

3. Fılosofıa jáne etıka mamandyǵy boıynsha oqýǵa túsý úshin «UBT» da

«Dúnıejúzi tarıhy, Geografıa» pánderin  tańdaısyz. Memlekettik grantqa túsú úshin «85» bul shektik  bal. Al aqyly oqýǵa tisý úshin «80» bal.

4. Dintaný mamandyǵyna túsý úshin «UBT» da «shyǵarmashylyq emtıhan» tapsyrasyz. Shyǵarmashylyq emtıhan eki kezeńnen turady, birinshi kezeńi «UBT», al ekinshi kezeń «mamandyq boıynsha shyǵarmashylyq emtıhan» bolady. Bul mamandyqqa memlekettik grantqa túsý úshin «120» bal,aýyldyq kvotamen «117» bal, al aqyly oqýǵa túsý úshin «80» bal jınaýyńyz kerek.

5. Islamtaný mamandyǵyna  túsý úshin «UBT» da «shyǵarmashylyq emtıhan»,  shyǵarmashylyq emtıhan eki kezeńnen turady. Olar: birinshi kezeń «UBT», ekinshi kezeń «mamandyq boıynsha » emtıhan. Memlekettik grantqa túsý úshin « » bal, al aqyly oqýǵa túsý úshin «80» bal.

6. Áleýmettaný mamandyǵyna túsý úshin «UBT» da tańdaý pánderińiz «matematıka, geografıa». Bul mamandyqta memlekettik grantqa shektik bal «101», al aqyly oqýǵa «90» bal.

7. Mádenıettaný mamandyǵyna memlekettik grantqa túsý úshin «UBT» da «aǵylshyn tili, dúnıejúzi tarıhy» pánderin tańdap, «108» bal jınaýyńyz kerek. Aqyly oqý formasyna túsý úshin «80» bal kerek.

8. Saıasattaný mamandyǵyna túsý úshin «UBT» da «dúnıejúzi tarıhy, aǵylshyn tili» pánderin tandaısyz. Memlekettik grant shektik bal «110», aqyly oqýǵa shektik bal «90».

9. Psıhologıa mamandyǵyna túsý úshin «UBT» da «bıologıa, geografıa» pánderin tandaısyz. Memlekettik grantqa túsý úshin «90» bal jınaý kerek, al aqyly oqýǵa túsý úshin «90» bal jetkilikti.

10. Áleýmettik jumys mamandyǵyna oqýǵa túsý úshin «UBT» da «bıologıa, geografıa» pánderin tapsyrasyz. Memlekettik grantqa túsý úshin «90» bal jınaýyńyz kerek, al aqyly oqýǵa túsý úshin «85» jınasańyz jetkilikti.

Qorytyndy oı:

Fılosofıa jáne saıasattaný fakúltetinde oqytylatyn mamandyqtardyń barlyǵynyń orny mańyzdy bolyp tabylady. Sebebi, bul fakúltettegi oqytylatyn mamandyqtardyń barlyǵy qoǵammen tyǵyz baılanysty. Saıası turǵydan bolsyn, fılosofıalyq turǵydan bolsyn, din tarapynan bolsyn osy fakúltetten mamandardy daıyndap oqytady. Iaǵnı memleketpen tyǵyz baılanys ornatatyn asa mańyzdy jáne bilimdi mamandardy daıyndaıtyn eń úzdik bilim berý ortalyǵy bolyp tabylady.

Fılosofıa jáne Saıasattaný fakúltetiniń meken jaıy: Masanchı, 39.

Avtor: Ál-Farabı atyndaǵy Qazaq Ulttyq Ýnıversıteti
Fılosofıa jáne saıasattaný fakúlteti
Dintaný mamandyǵynyń 1 –kýrs stýdenti
Dastan Beıbarys Saǵdatuly
Jetekshi aǵa oqytýshy: Týngatova Ý. A.

---